11. dubna 2022
Pôvodne som síce mala v pláne napísať aj o zimnom semestri v prváku - o tom, aké je to všetko hrozne super a že dostať sa na medicínu je fakt to najťažšie a potom už je to úplná pohodička.
No kým som sa stihla spamätať po XY zápočtoch z nášho milovaného AHE, zo zistenia, že embryológiu sa fakt musím niekedy naučiť a po veľmi príjemnej skúške z biofyziky, už je polovička letného semestra a ja by som sa mala učiť PNS. Hups. Tak tu je aspoň článok o Megapárty.
Aj keď väčšina ľudí neverila, že sa po presunutí z novembra naozaj bude konať, nakoniec sme sa dočkali a 31.3 sme aspoň nachvíľku (skoro) všetci nechali učebnice učebnicami a zamierili do PMka . No ešte pred tým to chcelo zastávku na Kajetánke, kde sa už tradične konal výstup na K1. Týmto ešte raz gratulujem a klaniam sa všetkým, ktorí dobehli až na 15. patro bez vážnejšej ujmy na zdraví a verím, že Vám podpora a hudobný vkus 9. patra túto cestu výrazne uľahčili. Hlas nemám totiž doteraz.
Po vymrznutí pred Kajetánkou, vyhlásení výsledkov (vyhrali prváci!) a nie až tak hladkom presune do P.M. klubu väčšina z nás pri cenách drinkov prehodnotila, koľko alkoholu vlastne ku šťastiu potrebuje. Vďaka bohu za prítmie, pretože po nie až tak dlhej dobe tancovania každý vyzeral, akoby práve dobehol polmaratón a snaha vyzerať aspoň mimo Motol ako človek vyšla minimálne mne celkom rýchlo nazmar.
Tohtoročná téma Megapárty bola 2 roky prázdnin . Ja osobne som bola jedna z tých originálnych a žiadny kostým som si nevymyslela. Moji spolužiaci prišli však obalení v bublinkovej fólii s vysvetlením, že sme predsa žili 2 roky v bubline, prezlečení za Emila a holuba, či so sombrerom na hlave (ktoré sa mimochodom stále hľadá - neviete o tom niekto niečo?). No a keď ste sa okolo seba obzreli, vždy tam bol niekto v župane, pyžame, či s havajským náhrdelníkom (nie len okolo krku).
Zhrnuté a podtrhnuté, Megapárty bola ďalšou mega vydarenou akciou, ktorá potvrdila, že 2.LF skrátka umí pařit. A hoci väčšia z nás na rannej výuke nemala úplne zdravú farbu a snaha byť v piatok aspoň trošku produktívny zlyhávala na plnej čiare, stálo to jednoznačne za to!
text: Tereza Malíková
foto: Matouš Vokatý